I. Vnútorný priestor a jeho materiály

Mladá slovenská umelkyňa Ľudmila  A. Valenčíková (* 1980) vytvára vlastný, trochu zväzujúci priestor identity. Modeluje sériu stretnutí objektov, sôch, reliéfov a interaktívnych inštalácií. Ide o formátovanie uceleného vizuálneho prostredia,  kde dochádza k osobitému „ohmatávaniu“ jej intímneho a imaginárneho priestoru, ktorý dostáva mäkkú a tekutú povahu. Nielen pre zapojenie väčšiny mäkkých a dočasných materiálov (textil, krajky, vatelín, molitan, polystyrénová drť, silikón, sieťky, pančuchy, nájdené predmety), ale aj pre svoju feminijnú poetiku a plynutie textov, premenlivosť situácií a prechod od intímneho odkrývania niečoho krehkého i zraniteľného  až po zahaľovanie, tajomnosť a neprenosnosť  (ne)dopovedaného. Výstava Priestor IN(dentity) tak prináša imaginátívny „zošitý“ vnútorný priestor mladej umelkyne,  ženy a matky – „s roztekajúcim bruchom sa už nerozprávam“…

II. Symbolický priestor

Tento osobný priestor  Amalka predstavuje „ako vymedzenie pocitovej potreby „ochrany““, filtruje dáta,  mixuje  pocity a prevádza sochársku formu na novú symbolickú úroveň. Navodzuje isté duchovné stavy  v telesnom tvare a zhmotnení.  Jednak sprítomňuje archaické vedomie a „rozdýchanie“ hmoty (metaforicky vyjadruje plodnosť, materstvo, archetyp pramatky, mužskú a ženskú silu „zastavme ich sestry“)  a jednak prináša aj fyzickú zmyselnosť  a útrapy (telesnosť, znak kosoštvorca a vajíčka, unavené telo, dojčenie a pod). Nakoniec prehovára aj nefarebnosť materiálov a všadeprítomná  biela (plachta, čipka, vatelín, sadra, vata) – to je tichá symbolická krajina čerstvo zasneženej nevinnosti,  prenatálnej čistoty a nepoškvrnenosti ľanovej plachty od babky. Zabývaný priestor pripomína jednotlivé zastavenia súženia a skúšky na ceste životom a umením s odstrihnutým zvolaním: „(Z)miluj sa“.

III. Osobná výpoveď, spoveď a odpoveď

Sebareflexný priestor  Amalky prináša niečo rozprávkové,  milé  a čipkované, ale aj zraňujúce a znepokojivo bolestivé – „koľko stehov, toľko jaziev na duši…“.  Je to vzácne autentické  a existencionálne (pre mužov možno aj nedostupné).  Zaznieva tu niečo melancholické, plaché a  mlčanlivé, trochu uzavreté a nedokončené   – „ponorím sa do prázdnoty a budem chladnúť…“, ale aj emocionálne nabité a  expanzívne podmanivé  -„Rozpínam sa v priestore až sa stratím…“. 

b.skid