Autorská výstava Ľudmily Valenčíkovej v Mestskej galérii predstavuje práce, ktoré vznikli počas štúdií, hlavne v rámci diplomovej práce a prináša aj nové posuny v autorkinom tvorivom programe.

Ľudmila Valenčíková je absolventkou sochárskeho ateliéru Juraja Bartusza na košickej Katedre umení a intermédií TU (2006). Jej tvorba sa výrazne formovala už počas študijného procesu, naznačovala na výraznú sochársku osobnosť, v ktorej sa spájali východiská a odkazy na konceptuálne, akčné a minimalistické umenie. Je to jednako komunikácia s jazykom umenia 2. pol. 20.storočia, ale aj konkrétna odozva na dielo výnimočnej sochárky Márie Bartuszovej a jej témy vnútorného ženského sveta preneseného do ovoidných tvarov procesuálnych a krehkých plastík zo sadrových odliatkov oblých škrupín.

Valenčíkovej výstava prezentuje výber z obsiahleho cyklu objektov, reliéfov a akcií s názvom Vnútorné priestory a nadväzuje na jej prvú samostatnú výstavu v Galérii umelcov Spiša.

Vnútorné priestory sú zhmotnené predstavy o intímnom vlastnom priestore autorky, ktorá ponúka divákovi vstup do tejto krehkej situácie. Rozmerný objekt minimalistickej bielej kocky ukrýva vo vnútri žijúci organizmus vytvorený asamblážou z rôznych materiálov. „Chudobnými a bezfarebnými“ materiálmi ako sú priesvitná pvc fólia, vatelín, gáza, silikón, drevo, kovový drôt, pletivo, sieťovina, špagát, ale aj zvuk a svetlo formuluje výtvarné a psychologické kvality, ktoré majú schopnosť vyžarovať a expresívne zapôsobiť na diváka. Výstavu tvoria objekty, reliéfy, plátna, videoinštalácia, digitálne tlače, projekcie performancií a akcií. Prenikanie vnútorného priestoru je vizuálnym a materiálnym otvorením pôvodne uzavretého, ktoré sa teraz rozkladá do menších tvarov, stráca sa z bohato vybudovaných štruktúr. Nový cyklus bielych objektov „something missing“ je o hľadaní a spomínaní na opustený vnútorný a vonkajší priestor, premiestnením, cestovaním alebo životnou zmenou.                                         

G.Garlatyová