Amalka Ľudmila Valenčíková vyštudovala Fakultu umení TU v Košiciach v ateliéri prof. Juraja Bartusza. Svetelno-zvuková inštalácia PO-RY je ukážkou jej prirodzených schopností pracovať v priestore pomocou svetla a typicky ženských, mäkkých materiálov (textil – textilné vlákna, čipky, vatelín…). Autorka vytvorila interaktívnu scénu. Prechádzame ňou s nutkavým pocitom dotýkať sa rukami jemných visiacich čipiek.

Tie obyčajne zdobia ženskú bielizeň a odkazujú na intímny ženský svet. Inštalácia pripomína aj baldachýny v detskej izbe, ktoré na deti v prítmí pôsobia pocitom bezpečia. Cez otvor kopírujúci tvar bytosti, je možné prejsť zvonka inštalácie dnu, do visiaceho intímneho vnútorného priestoru, ktorý by sme mohli vnímať ako úkryt pred vonkajším svetom. Uzavretý priestor nás obklopuje a v jeho vnútri prežívame príjemné pocity z teplého svetla, jemného dotyku a zvuku. Prechod diváka z vnútorného priestoru cez otvor von vyvoláva prenatálne asociácie. Dielo Amalky Ľudmily skúmame nielen zapájaním zrakového zmyslu, ale aj počúvaním a ohmatávaním mäkkého priestoru. Aby dielo divák preskúmal, musí doň vôjsť. Je obklopený dielom a jeho vnímanie sa stáva stredobodom pozornosti. Pri vstupe do inštalácie sa divák vyzúva ako pred vstupom do chrámu, vyzúva sa ako keď príde domov, do svojho súkromia. Samotné vyzúvanie vo verejnom priestore je pre nás pridanou hodnotou, pretože bosí môžeme preciťovať omnoho viac, môžeme skúmať teplý, mäkký povrch nielen rukami, ale aj chodidlami. Pohľad hore nám v jednom z visiacich objektov evokuje mesiac a mesačný cyklus. Svetielka v prítmí pripomínajú hviezdnu oblohu, priehľadné závoje vzbudzujú predstavy o tajomnom podmorskom svete so svetielkujúcimi medúzami… Dielo divákov zapája, vyvoláva emócie u každej vekovej kategórie, u laikov i umelecky školených návštevníkov výstavy.

Eva Čarnoká